“Keď sme pred dvoma rokmi vyberali škôlku pre našu dcérku, ani na chvíľu sme neváhali – sme veľmi radi, že máme možnosť mať v našom meste škôlku, ktorá sa tak profesionálne, ale zároveň s láskou venuje našim deťom, a ktorá im poskytuje prirodzené anglicky hovoriace prostredie a tým vynikajúce základy tohoto svetového jazyka. Vzdelanie je to najcennejšie, čo môžeme našim deťom okrem lásky dať. Dcérka chodí do škôlky veľmi rada a my tak vieme, že je tam o ňu výborne postarané.”

Deti sú to najvzácnejšie čo máme. Pre mňa ako pre rodiča je najdôležitejšie, aby moje dieťa ráno vstávalo s pocitom, že nasledujúce hodiny prežije spokojne a šťasne. To sa mi splnilo v English Kids Clube. Náš Matejko nastúpil do jasličiek keď mal 19 mesiacov. Pred nástupom sme mali obavy z adaptácie na nové prostredie, ale všetko prebehlo bez problémov vďaka skvelému prístupu celého tímu EKC.

Matúš, 4 roky. Pred nástupom do škôlky minulý rok som sa veľmi obávala, ako to Matúš zvládne. Je skor introvert, nemá rád veľa ľudí pohromade. Nerád je, keď je na neho upriamená pozornosť, okrem rodičov 🙂 . Tu v EKC sa na všetkom dalo dohodnúť. S pani učitelkou sme mali stretnutie ešte pred nástupom do škôlky, čo nám veľmi uľahčilo situáciu. Zabudnite na trhanie detí z náruče, zabudnite na strach z toho, že dieťa niekam odložia do inej miestnosti, aby sa vyplakalo, zabudnite a odložte všetky svoje strachy, pretože tu je to iný svet...deťom priateľsky svet. Hneď prvý deň mi asi čo 30 min posielali foto, ako to zvláda a keď videli, že už stačí-zavolali a prišla som si pre neho. Takto sa postupne adaptoval, zo začiatku ho nenútili ani nasilu jesť /pod hrozbou, že by som neprišla / ani ho nikto nenútil sa prezliecť do pyžama. Všetko prišlo samé a postupne. Osobne veľmi ocenujem individuálny pristup pani učiteľky Bašky. Keď videla, že sa Matúško jednoducho hanbí rozprávať pred všetkými, tak ho do ničoho nenútila, nechala to na ňom...a dnes? Tým, že nebol do ničoho nútený,sám si vybudoval svoje sebavedomie a nemá problem aj pred inými ľudmi porozprávat o knižke, o výlete.... Montesori pedagogika je tu plne rozvinutá. Matúš ziskal základne zručnosti...natierať chlieb, pripravovať koláčiky, palacinky, odšťavovať ovocie, umývať riady. Ešte minulý rok sa naučil čísla, niektoré písmenka. Teraz sa už dokáže skoro sám podpísať tlačeným písmom. Teraz chodí nadšený, robia rôzne pokusy a on ich potom doma kreslí a všetkým rozpráva ako to vybuchlo. Aktívne si vyberá anglické slovíčka, ktoré sú jednoduchšie ako slovenské, napr. spoon je mu jednoduchšie povedať ako lyžica. 🙂 Napišem ešte jeden príklad. K mojim hodinám angličtiny som si zobrala so sebou aj Matúša. Lektorka sa pýta, že akú úroveň AJ má. Hovorím, že tak začiatočník. Keď sme skončili, tak mi vraví, že on nemôže byť medzi začiatočníkmi a je v skupine "speaker", čo aj mňa prekvapilo, lebo doma toho toľko nenarozpráva, ale tých 8 hodín angličtiny denne sa niekde odzrkadlí. Ešte dôležitá vec pre mňa, na konci dňa, keď sa spýtam ako bolo....tak mám denný report o tom, čo a koľko zjedol, ako sa obliekal, s kým sa hral...žiadne odbitie, že len dobre. Na konci týždňa očakávame weekly report, kde máme aj s fotkami zdokumentovaný celý týždeň. Naše babky aj prababka sa už nevedia dočkať, kedy im prepošleme tento mail. Tu v EKC naplno rozvíjajú detskú tvorivosť, deti robia, čo ich baví, najradšej ale majú pokusy a pečenie koláčikov. 🙂 Tým, že je detí menej, aj ostatné pani učiteľky poznaju deti z iných tried po mene, je to super, vôbec sa tam človek necíti ako cudzi. Takže my ďakujeme pani riaditeľke za takýto úžasný projekt ako EKC je a pani učiteľke Baške za jej obrovské srdce, do ktorého sa Matúško zmestil.